Passat / 26. august 2018 / 12 minút ČÍTANIA

S Passatom do Nórska. Za polárny kruh

Vyrážam na sever. Cieľ je Nórsko, konkrétne súostrovie Lofoty. Čaká ma 13 dňové dobrodružstvo, z toho takmer polovica za severným polárnym kruhom. Niekoľko týždňov plánujem trasu, pýtam sa ľudí, čítam články na nete a pozerám videá. Chcem byť pripravený, no napriek tomu nemám detailný itinerár, ktorého sa budem držať. Predbežne má celý okruh cca 4 500 km cez Štokholm-Oslo-Alesund-Tromdheim-Bodo-Moskenes-Andenes-Tromso-Štokholm.

Mojím štvorkolesovým spoločníkom bude Volkswagen Passat Variant Alltrack 2.0 TDI 4MOTION DSG 140kW/190k. Je to skvelé všestranné auto s mamutím dojazdom cez 1 200 km (na okresných cestách), mierne zdvihnutý podvozok a 4Motion ma podržia mimo asfaltu a hlavne po sklopení operadiel zadných sedadiel dostanete rovnú plochu, takže sa tam dá vyspať. Páči sa mi, ako má koncern VW zvládnuté asistenčné systémy. Verte mi, že adaptívny tempomat, automatické prepínanie diaľkových svetiel, asistent zachovania jazdného pruhu s aktívnym zásahom do riadenia pre udržanie v pruhu a asistent na monitorovanie mŕtveho uhla v kombinácii so 7 stupňovou dvojspojkovou automatickou prevodovkou DSG, sú pri takomto nájazde kilometrom za krátky čas vítanými pomocníkmi.

Je 6:00 ráno a ja vyrážam z Banskej Bystrice do Katovíc. Pre zjednodušenie cesty prvý úsek cesty do Štockholmu letím. Je to limitujúce z hľadiska batožiny, môžem si zobrať len 10 kg príručku a 20 kg príplatkovú batožinu, ale šetrím presun tam a spať asi 3 500 km a 4 dni cesty. Po hodine a pol prilietam na letisko Skavsta vzdialeného od Štokholmu asi 100 km. Preberám auto a vyrážam do cca 450 km vzdialeného Osla.

Oslo, okrem toho že je hlavné, je aj najľudnatejšie a najväčšie mesto Nórska s vyše 1 000 ročnou históriou. Všetky dôležité pamiatky sú viac menej v centre prístupné pešo alebo na bicykli. Fakt je, že v meste cítiť tlak na znižovanie emisií a je príjemné, že sa to deje z iniciatívy ľudí a nie, že ich do toho niekto tlačí reštrikciami. Nie je pravda, že sa do centra nedostanete na aute s konvenčným motorom. Buď sa do konkrétnej ulice dostanete autom alebo nie a je jedno, aký má pohon. V centre tiež nie sú bežné nabíjačky na elektromobily pri každom parkovacom mieste, aj keď by sa pri koncentrácii elektromobilov uživili. Ja som takú ulicu napríklad ani nenašiel. Doobeda som sa prešiel po centre a vyrazil na sever po hlavnej ceste E136. Prvých zruba 300 km je doslova vydretých. Cesta je nudná a najvyššia povolená rýchlosť mimo diaľnice je 80 km/h, s častými obmedzeniami na 60 až 40 km/h. Ich dodržiavanie je väčšinou poistené radarom. Zhruba od mesta Dombås sa však cesta začína kľukatiť cez hory. A tu niekde sa pre mňa začína Nórsko, do ktorého som sa zamiloval. Od tejto chvíle priatelia je to už všetko, len nie nuda.

V severnej časti Nórska, zhruba od úrovne Alesundu, je 6 ciest, z ktorých doslova padnete na zadok a bez debaty ich radím k top šoférskym destináciám na svete. Sú to Trollstigen a ďalej na juh smer Geiranger cez Valldal, The Atlatic Road, Helgeland, Lofoty, Andøya Scenic Route a Senja Scenic Route (viac info www.nasjonaleturistveger.no).

Či veríte alebo nie, Trolovia sú skutoční a majú aj svoju cestu. Trollstigen je záverečným bodom na scénickej ceste 63 z Geiranger cez Valldal. Dostať sa na vrchol Stigrøra (858 m) 11 vracákmi, s úžasným výhľadom do údolia, je skutočný zážitok. Hore si môžete scenériu v celej svojej dramatickosti pozrieť z oceľovej vyhliadky, prípadne sa osviežiť v panoramatickej reštaurácii. Cesta je v zime zatvorená, obyčajne ju otvoria koncom mája alebo začiatkom júna. Už s prichádzajúcou nocou pokračujem ďalej dole údolím do Valldal a popri fjorde do Alesundu.

Sústavou podmorských tunelov som sa dostal z Alesundu na maják Alnes. V tuneloch sa, pre mňa nezvyčajne, ide najprv strmo dolu a potom strmo hore. Dôvod neznámy, tipujem, že kvôli tlaku vody. Svojimi na hrubo osekanými stenami mi pripomínajú skôr baňu ako tunel. Po pár kilometroch späť vedľajšími cestami popri starých mostoch pri Skodje sa naloďujem na prvý z celkovo 11 trajektov do Molde a po ceste 64 do Vevang, kde sa začína slávna The Atlantic Road. Spája ostrov Averøy s pevninou, bola dokončená v roku 1989, skladá sa z 8 mostov a meria 8 274 metrov. A je na nej asi najfotogenickejší most na svete. Nocujem v kempe, a keďže už nemali voľnú chatku a ja nemám stan, spím v aute. Ráno sa budím celý otlačený. Uvedomujem si, že už nemám 20, a padá rozhodnutie kúpiť si na ďalšie prespanie v aute nafukovačku.

Bránou na sever je mesto Trondheim - korunovačné mesto Vikingov. V meste ústi do 130 km dlhého fjordu Trondheimsfjorden rieka Nidelva. Práve podľa nej dostalo mesto meno Nidaros a dlho bolo hlavným mestom Nórska. Už vyše 1 000 rokov, od dôb, kedy vikingskí králi Olaf I a Olaf II prijali kresťanstvo, až doteraz, je Nidaros (Trondheim) pútnickým miestom.

Zatiaľ ide všetko podľa plánu. Cesta ubieha, stále mám slnečno takmer bez oblaku. Vraj padajú teplotné rekordy za posledných 70 rokov. Teploty sa stále držia okolo 30° C. Nie je sa kam ponáhľať a tak za mestom Steinkjer opúšťam hlavnú cestu a ďalej pokračujem na sever vedľajšími cestami popri fjordoch smer Bodo, odkiaľ ide loď na Lofoty. Idem po scénickej ceste pobreží v oblasti nazývanej Helgeland. Skladá sa z niekoľkých ostrovov a fjordov pospájaných 7-mimi trajektami. V hoteli alebo kempe si zoberte infobrožúru. Je aj v angličtine/nemčine a je v nej mapka s naznačenými trajektami, kilometrami, ktoré musíte prejsť, resp. dobou plavby na trajekte a časmi odchodov trajektov. Tiež sú tam možnosti ubytovania. Samozrejme, že keď som na Slovensko oznámil, že mám bezoblačno, na druhý deň sa zatiahlo. Ale padlo mi to vhod. Na predposlednom trajekte z Kilboghavn do Jektviku prekračujem severný polárny kruh. Ešte nie som ani v polovici cesty a mne už dochádzajú superlatívy na opis prírody. Nádherné výhľady, úzke cesty, tunely a mosty ma nechali s otvorenými ústami.

V Bodo som sa nalodil na najdlhší, 3,5 hod. trvajúci trajekt na Lofoty. Zoberte si so sebou na palubu z auta všetko, čo budete potrebovať, pretože nákladný priestor zamykajú. Môj notebook ostáva v aute. Nevadí, fotky odzálohujem večer.

Lofoty sú nádherné. Vďaka životodarnému Gofskému prúdu, je život na nich od pradávna úzko spojený s rybolovom. Každoročne v januári sa sem priplávajú neresiť húfy arktickej tresky. Sezóna trvá až do apríla. Uvádza sa, že rybári vylovia až 30 000 ton ročne. Ryby vypitvú a sušia 3 mesiace na drevených stojanoch. Ešte v júli cítiť všade rybacinu. Pre Lofoty sú typické červené rybárske domy Rorbu, ktoré sú zasadené do fjordov a pri každom sa hojdá rybárska loďka. Červené sú preto, lebo červená farba bola najlacnejšia. Bielu si mohol dovoliť iba bohatší človek. A tak rybárske domy a hospodárske budovy sú červené. Postupne objavujem rybárske dedinky Å (súčasne aj posledné písmeno nórskej abecedy), Moskenes, Reine, Hamnoya a Nusfjord. Cestou sa snažím vymetať vedľajšie cesty, aby mi nič neuniklo. Na noc som zakotvil v kempe na pláži Utakliev. Vonku je ideálnych 24° C. Ugriloval som si mäso, dal si k tomu pivo a spal v aute za severným polárnym kruhom s 5***** výhľadom na západ slnka. Absolútna cestovateľská paráda.

Na chvíľu konečne prišlo nórske leto. Začalo pršať, ale teplota je stále na tričko. Opúšťam južný, alebo povedzme hlavný, ostrov Autvagoya a z ostrova Hansseloya sa cez parádny most dostávam na ostrov Langoya a vyrážam ďalej na sever na ostrov Andoya, smer Andenes. Tu už samozrejme opäť po vedľajšej scénickej ceste na západnom pobreží. Bola to skvelá voľba, všade nádherné výhľady. Mojim posledným trajektom na tejto ceste som z ostrova Andoya presunul na ostrov Senja a vydal sa po vedľajšej ceste na severnej strane smer trajekt do Tromso. Myslel som si, že ma už v Nórsku nič neprekvapí, ale táto horská cesta s krásnymi výhľadmi ma dostala do kolien. Trochu som sa zdržal a nestihol posledný trajekt o 4 minúty. Zakýval som mu a do Tromsa si spravil 150 km zachádzku. Nevadí, o jednej v noci, keď som prišiel, bolo ešte aj tak svetlo. Tak ma napadá, že veta, "Jasné, prídem (z piva) ešte pred zotmením", tu naberá iný rozmer.

Tromsø - Paríž severu - je najväčšie mesto na severe Škandinávie. Geograficky je o chlp vyššie ako Murmansk. V minulosti to bol východiskový bod pre lovecké a neskôr expedičné výpravy do arktických oblastí a na severný pól. Preto ho volali aj "Brána do Arktídy". Pre svoju polohu 350 km severne od severného polárneho kruhu je Tromsø vyhľadávané od septembera do marca pre pozorovanie polárnej žiary. Od mája do konca júla si tu môžete užiť polárny deň. Tromsø bolo najsevernejší a zároveň posledný nórsky cieľ mojej cesty. Zvrtol som to na juh a čaká ma takmer 1 600 km cez Fínsko do Švédska a popri Botnickom zálive dole do Štokholmu. Toto je cesta, ktorou chodia aj slovenskí rybári, keď idú na ryby do Nórska (Tromsø/Bodo) autom. Kvôli vyššej maximálnej povolenej rýchlosti (100 km/h/110 km/h vs max 80 km/h) je rýchlejšia. Vo Švédsku je cesta povedzme "rýchlostného” typu. Striedavo má každý smer 2 pruhy. Prekvapilo ma, že na cestách je vidieť dosť veľa amerických veteránov z 50/60/70-tych rokov. Všetky krásne zreštaurované a naleštené.

Štokholmom uzatváram moju severskú cestu. Je to mesto plné farieb nazývané Benátky severu. Najzaujímavejšie je staré mesto so svojimi úzkymi uličkami. Je tu napríklad aj najstaršia reštaurácia na svete Den Gyldene Fryden, ktorá funguje od roku 1 722, Nobelovo múzeum, kráľovské sídlo atď. Oplatí sa aj odviesť metrom, ktoré má naozaj zaujímavé stanice.

O Nóroch sa vraví, že sú chladní, ale ja mám opačnú skúsenosť. Ľudia, ktorých som stretol boli extrémne milí a priateľskí. Všetci boli ochotní poradiť čo vidieť, kam ísť. Nórsko nie je v EU, pretože vstup Nóri už 2x odmietli v referende. Ale je členom dohody o Schengenskom priestore, a tak na cestovanie stačí občiansky preukaz. Vďaka ťažbe ropy je to jedna z najbohatších krajín na svete a pravidelne vyhráva rebríček krajín najlepších pre život. Platí tu pravidlo Allemannsretten, čiže právo na prírodu pre všetkých. V praxi to znamená, že sa môžete zložiť so stanom hocikde okrem súkromného pozemku. Samozrejme, že je normálne, že po sebe pozbierate odpadky, zoberiete ich so sebou a nebudete nič ničiť. Toto právo sa aj využíva, takže sa teoreticky môžete celou cestou "prestanovať".

V Nórsku sa platí nórskymi korunami NOK a kurz je cca 10 NOK za 1 EUR. Je tu vysoká životná úroveň a k tomu sú adekvátne aj ceny. Cenovú úroveň by som prirovnal ku Švajčiarsku. Ale nie je to nič, čo by Vás malo od návštevy tejto nádhernej krajiny odradiť. Liter nafty stojí v priemere 16 NOK, za auto v kempe zaplatíte 120 NOK, za stan ďalších 100 NOK, chatky v kempe stoja cca 850 NOK za dvoch, hotel 1000-2000 NOK. Potraviny v supermarkete sú zhruba 2x drahšie ako u nás. Espreso 20-30 NOK, hamburger s hranolkami v reštaurácii pri ceste cca 160-180 NOK, vo fast-food sieti je to 160 NOK aj s nápojom, veľká miska polievky 150 NOK. Cena za bežný trajekt je +/- 180 NOK (Bodo-Lofoty 1000NOK). Platí sa za auto a spolujazdcov, šofér ide zadarmo. Cena za prenájom auta strednej triedy na 13 dní je cca 13 000 NOK + kompletné poistenie extra. Vo Švédsku, kde som bral auto ja, to bolo takmer o polovicu lacnejšie.

V Nórsku je čiastočná prohibícia. Okrem piva, ktoré si môžete kúpiť aj v supermarkete, ale iba do 18:00 hod. za cca 45 NOK za plechovku 0,33 l, je ostatný alkohol k dispozícii iba v štátnych monopolných obchodoch Vinmonopolet. A aj tie nie sú všade. V celom meste je väčšinou len jeden. Ak ste z vidieka, môže sa stať, že k najbližšiemu Poletu budete cestovať hodinu a viac autom. Pivo v bare stojí cca 100 NOK. Podľa prieskumov to však Nórom nevadí a až 80% ich je za zachovanie týchto reštrikcií.

Z celkovo 13 dní som bol 5 za severným polárnym kruhom. Výber auta Volkswagen Passat Variant Alltrack 2.0 TDI 4MOTION DSG 140 kW/190 k sa ukázal ako skvelá voľba. Prešiel som 4 853,5 km (+558 km BB-Katowice-BB) a použil 11 trajektov, v aute som strávil 80,89 hodín (+ 8 hod. BB-Katowice-BB +3 hod. v lietadle) a spotreboval 284,57 l paliva. Dosiahol som priemernú spotrebu 5,86 l/100 km (počítač 5,7 l) pri priemernej rýchlosti 60 km/h. Na mojej ceste za polárny kruh som videl len časť Nórska. Ale aj to mi stačilo na to, aby som mu totálne prepadol. Určite sa na sever ešte vrátim v zime na fotolov polárnej žiary a v lete na juhozápad Nórska.