Radový alebo vidlicový? Zaujímavosti o legendárnom motore VR6

Motory konštrukcie VR6 preslávil najmä Volkswagen. Táto konštrukcia je geniálna a ukrýva v sebe mnoho zaujímavostí.

Nie sme si celkom istí, či bolo prapôvodným zámerom získať schopnosť napchať čo najväčší motor pod kapotu čo najmenšieho auta, ale koncepcia motora typu VR má svoje nesporné výhody.

Kam s nimi?

Čím viac valcov má motor, tým má väčší objem, vyšší výkon a lepšiu kultivovanosť. Poznáme niekoľko typov usporiadania valcov. Najbežnejšie je radové usporiadanie, kde sú valce v rade za sebou a piesty sa pohybujú v jednej osi. Toto usporiadanie však má svoje obmedzenia najmä pri autách s motorom vpredu a predným náhonom, kde je motor uložený priečne na smer jazdy. Čím viac valcov, tým je motor dlhší a v priečnom uložení obmedzuje napríklad priestor na vytočenie kolies.

Preto sa pre viacvalcové motory často využíva konštrukcia do písmena V, čo sú akoby dva radové motory spojené v spodnej časti smerujúce od seba. Majú spoločný kľukový hriadeľ ale dve hlavy valcov, dve sady rozvodov a podobne. Takýto motor je výrazne kratší, avšak zaberá viac priestoru v priečnom smere. Navyše je často ťažšie servisovateľný. Do ľudového vozidla sa teda celkom nehodí.

A práve tu prichádza na scénu motor konštrukcie VR. Je mixom vidlicového a radového motora. Má dva rady valcov s veľmi malým rozovretím (prvé motory VR6 od VW mali 15°), takže sa „na preskačku“ zmestia do jednej spoločnej hlavy valcov, využívajú spoločný vačkový hriadeľ a celkovo tento motor zaberá podobne veľa miesta ako radový štvorvalec.

Fascinujúce riešenia

To so sebou prináša zaujímavé výzvy. Napríklad sacie a výfukové kanály v hlave valcov by mali rozdielnu dĺžku, čo by znamenalo rozdielny výkon jednotlivých valcov v rôznych otáčkach v závislosti od ich polohy. Kanály teda museli byť špeciálne upravené. Keďže hlava valcov je rovná ale samotné valce sú trochu šikmé, piesty majú netradičný skosený tvar, rovnako ako spaľovací priestor.

Volkswagen začal svoj prvý motor konštrukcie VR vyvíjať v roku 1978, ale tento motor so slovenskou prezývkou „veverica“ sa naplno preslávil, keď šokujúco obsadil motorový priestor kompaktného Golfu 3. generácie. Kto to kedy videl, aby bol v takom malom a ľahkom aute šesťvalec s objemom 2,8 litra?! Pritom samotný motor zaberal pod kapotou iba o niečo viac miesta, ako štvorvalec.

Prvé modely mali dva ventily na valec, neskôr prešli na štvorventilovú techniku s variabilným časovaním a neskôr aj na priame vstrekovanie. Aj keď Volkswagen motor časom prestal označovať ako „VR6“, takpovediac všetky jeho benzínové šesťvalce mali práve túto konštrukciu. Vrcholom bol motor 3,6 FSI v modeli Passat R36, ktorý dosahoval výkon 220 kW (300 k).

Veverica v Bugatti?

Šikovný spôsob ukladania valcov sa však uchytil inde a spája so sebou iné netradičné písmeno: W. Vyjadruje spojenie dvoch motorov VR jedným kľukovým hriadeľom. Máme teda už dve hlavy valcov, podobne ako pri vidlicovom šesťvalci, ale so štyrmi radmi valcov. Takto vznikol jedinečný motor 4,0 WR8, ktorý sa ocitol pod kapotou modelu Passat B5.5, prípadne motor W10, ktorý si našiel cestu pod Motory W12 zas poháňali vrcholný model Touareg, ale aj koncernové vlajkové lode značiek Audi či Bentley. Genialitu tejto konštrukcie však odhaľuje aj najrýchlejšie auto na svete: Bugatti Veyron. Používa motor W16, teda dva motory WR8 s celkovým objemom 8 litrov, pre istotu doplnené o štyri turbodúchadlá.

Zdieľať:	Facebook Mail
Tagy:	volkswagen vw motor vr6 v6 w8 Golf Passat R32 R36